TEORETICKÉ VYMEDZENIE MARKETINGOVEJ KOMUNIKÁCIE

 

     Moderný marketing vyžaduje niečo viac, ako len vývoj dobrého produktu s príťažlivou cenou a jeho sprístupnenie potencionálnym zákazníkom. Firmy musia taktiež komunikovať so svojimi súčastnými a potencionálnymi zákazníkmi, odberateľmi, dodávateľmi, sprostredkovateľmi a s verejnosťou.

Každá firma je nevyhnutne postavená do role autora a propagátora. Pre mnoho firiem nie je dôležité, či majú vôbec komunikovať, ale skôr je pre nich problém, čo majú povedať, komu a ako často.

     V dnešnej dobe môžeme zaznamenať nový pohľad na komunikáciu ako na prostriedok interaktívneho dialógu medzi firmou a zákazníkom. Firmy si musia položiť nielen otázku: „ Ako nájdeme svojich zákazníkov?“, ale tiež otázku: „Ako nájdu zákazníci nás?“

Cena produktu, štylizácia, tvar, farba obalu, oblečenie a správanie personálu – to všetko predstavuje určité informácie. Každý kontakt so značkou vyvolá nejaký dojem, ktorý môže zlepšiť alebo zhoršiť vzťah zákazníka k firme. Nielen komunikačný, ale celý marketingový mix musí byť podaný tak, aby firma dosiahla predpokladané strategické postavenie.

     Vďaka technologickému pokroku môžu dnes ľudia spolu komunikovať nielen prostredníctvom tradičných médií (noviny, televízia, rozhlas, telefón), ale taktiež nových médií (PC, fax, mobilný telefón apod.).

     Marketingová komunikácia je jedným z nástrojov marketingového mixu. Marketingová komunikácia podľa Kitu (Kita J., 2000, str.283) znamená na jednej strane informovať, oboznamovať s výrobkami a službami, vysvetľovať ich vlastnosti, vyzdvihnúť ich úžitok, kvalitu, prospešnosť, použitie a na druhej strane vedieť aj počúvať, prijímať podnety a požiadavky spotrebiteľov a reagovať na ne.

 

 Proces marketingovej komunikácie

     V procese marketingovej komunikácie dochádza k predstaveniu ponuky na trhu a hlavne k nadviazaniu kontaktu medzi kupujúcimi a predávajúcimi. Všetky druhy komunikácie majú spoločné určité zložky. 

Každá komunikácia musí mať zdroj, odosielateľa, ktorý predstavuje firma, ktorá ponúka tovar. Okrem firmy to môže byť ústav, škola, obecné zastupiteľstvo, či orgán vlády. Každý zdroj svojou správou sleduje určité ciele.

Ďalší krok zahŕňa kódovanie správy, ktoré predstavuje to, čo chce firma o produkte povedať a čo chce správou vyvolať, prípadne akú želanú reakciu očakáva.

Zakódovanú správu je potrebné odoslať cieľovému publiku. V treťom kroku nastáva prenos správy za pomoci správne zvolených nosičov, čiže rôznych médií (televízia, rozhlas, noviny, časopisy, reklamné pútače...).

Ak sa správa dostane k čitateľovi, divákovi, poslucháčovi, ten si ju určitým spôsobom dekóduje, interpretuje. Krok dekódovania nastáva postupne. Najprv si spotrebiteľ správu všimne, potom si ju pre seba vysvetlí, pochopí ju a nakoniec si ju uloží v pamäti.

Šum v komunikácií je porucha, ktorá môže nastať pri prenose, pretože existuje mnoho konkurenčných správ, ktoré bojujú o pozornosť spotrebiteľa. Šumom je aj nezáujem, nepozornosť spotrebiteľa.

Posledným krokom je spätná väzba, ktorou sa posudzuje úspešnosť komunikácie. Je ťažké určiť zapôsobenie komunikácie na spotrebiteľa, pretože väčší záujem zo strany spotrebiteľa môže byť vyvolané aj inými faktormi ako napríklad akciovou cenou a pod.

 

 Komunikačný mix

     Komunikačný mix predstavuje celkový komunikačný program, pozostávajúci zo špecifickej kombinácie prvkov reklamy, podpory predaja, public relations, osobného predaja a priameho marketingu, ktoré firma využíva na presadenie svojich reklamných a marketingových cieľov v danom období (Kita J., 2000, str.286).

V každej z uvedených kategórií existujú špecifické nástroje. Manažér má vybrať mix z týchto metód a v rámci nich také nástroje, ktoré najefektívnejšie splnia cieľ komunikácie v marketingovom zámere firmy.

Vnútorná skladba mixu môže byť rôzne štruktúrovaná a výber závisí od hierarchie dôležitosti, akčných parametrov jednotlivých nástrojov i flexibility ich využitia.

     

Reklama

     Reklama patrí k  významným nástrojom ovplyvňovania kupujúcich. Je najviditeľnejšou a najdiskutovanejšou formou marketingovej komunikácie. Aj keď patrí k najstarším nástrojom, má mnoho foriem – prezentuje určitý konkrétny produkt, rovnako ako dlhodobú predstavu (image). Takto definoval reklamu Foret (Foret M., 2000, str. 24).

Kotler (Kotler P., 2002, str.179) rozdelil reklamy podľa cieľa na:

• Presvedčovaciu, ktorá má za úlohu rozvinúť záujem po výrobku či službe. Často sa používa vo fáze rastu a na začiatku fázy zrelosti životného cyklu výrobku.
• Informatívnu, ktorá sa snaží vzbudiť záujem o výrobok, službu, či firmu. Cieľom tejto reklamy je informovať, oznámiť, že nový výrobok je na trhu k dispozícií spotrebiteľovi. Tento druh reklamy sa používa v začiatočnej fáze životného cyklu.
• Pripomienkovú, ktorá pomáha udržať pozíciu značky výrobku, služby alebo firmy. Používa sa vo fáze zrelosti a poklesu životného cyklu výrobku.
• Obranná, ktorá predstavuje platené verejné oboznámenie subjektu prostredníctvom médií, ktoré prináša informácie alebo stanovisko, ktoré je v rozpore s verejnou mienkou. Táto komunikácia je pripravovaná tak, aby pozitívne ovplyvnila verejnú mienku.

     Vedľa týchto tradičných cieľov reklamy je však možné si predstaviť aj ďalšie ciele, ako napríklad prestížnu (mať reklamu v určitom médiu), alibistickú (vykázať zahraničnému partnerovi, ako a koľko sa venuje na „marketing“) a ďalšie.

 

     V súčasnosti sa rozlišujú silné a slabé teórie reklamy.

     Silná teória vychádza z presvedčenia, že reklama je schopná zmeniť správanie zákazníka, presvedčiť ho, aby si kúpil produkt, ktorý si doteraz nekúpil. Americký prístup dosť často stavia na silnej teórií, že zákazník je úplne spoznatelný, jeho správanie a rozhodovanie úplne spočitateľné a preto je možné rôznymi nástrojmi spotrebiteľa ovplyvniť. Naopak, európski autori o tejto teórií pochybujú.

     Slabá teória vychádza z domnienky, že spotrebiteľské nakupovanie a rozhodovanie je skôr dané zvykmi a tradíciami než pôsobením reklamných aktivít. Reklama je schopná len zmeniť vedomosti a znalosti zákazníka.

Proces reklamy

     Proces reklamy tvoria všetky aktivity týkajúce sa prípravy, realizácie a hodnotenia reklamnej komunikácie. Konkrétne môžeme proces reklamy vidieť v schéme č.3, ktorú vysvetlil Kita (Kita J., 2000, str.293 ) vo svojej knihe Marketing.

Uvedený model Kita (Kita J., 2000, str. 293) stručne charakterizoval ako rozhodovanie o piatich M, čiže Mission (poslanie), Money (peniaze), Message (správa, posolstvo), Media (komunikačné kanály), Measurement (meradlo).

     Východiskovým bodom je analýza trhu, na základe ktorej sa determinuje marketingový cieľ a stratégia mixu. Podľa nich zadávateľ reklamy identifikuje cieľových spotrebiteľov a určí pre reklamu ciele a rozpočet. Často sa využívajú služby reklamnej agentúry, ktorá spracuje návrh stratégie oznamu. Návrh treba prehodnotiť, otestovať na vzorke spotrebiteľov. Z nich sa vyberie jeden, alebo niekoľko návrhov, ktoré sa realizujú. Dôležitým krokom celého procesu je vyhodnotenie úspešnosti plnenia zadaných úloh.

 

Ciele reklamy

     Najviac rozšíreným názorom je, že hlavným zámerom reklamy je niečo predať – tovar, službu, myšlienku. Nákup je však výsledkom procesu rozhodovania, v ktorom spotrebiteľ využíva rôzne zdroje informácií. Reklama má schopnosť sprostredkovať také správy, ktoré by proces rozhodovania uľahčil a urýchlil. Preto skutočným cieľom reklamy má byť efektívna komunikácia.

     Kita (Kita J., 2000, str. 294 ) považoval za hlavný ciel reklamy špecifickú komunikačnú úlohu, ktorú má reklama počas určitého obdobia splniť vo vzťahu k vymedzenej cieľovej skupine.

Pomôckou pri formulovaní cieľov reklamy je využitie tzv. reklamnej pyramídy, ktorá prezentuje úlohy, ktoré môže reklama plniť. 

     Ak nie je väčšina príjemcov reklamy dobre informovaná o produkte, je úlohou odosielateľa zlepšiť informovanosť, alebo aspoň znalosť názvu produktu. Dosiahnuť to môžeme jednoduchým,  opakujúcim sa predstavovaním produktu. Je to spôsob, ako zmeniť nevedomosť o existujúcom produkte na povedomie. Nepostačuje však len poznať meno produktu, ale je potrebné vedieť o produkte viac a pochopiť, aký úžitok môže spomínaný produkt priniesť.

     Ďalším dôležitým krokom v reklamnej pyramíde je presvedčenie. Príjemca reklamy môže preferovať určitý produkt, ale nemusí byť presvedčený o tom, že by ho mal kúpiť. Úlohou reklamy je nielen oboznámiť zákazníkov s produktom, ale hlavne presvedčiť ich o nákupe.

Túžba predstavuje citovú reakciu zákazníka na produkt. Je to jeden so silných elementov reklamy, ktoré ovplyvňujú správanie sa zákazníka a podobne, ako už spomínané faktory, vedie ku kúpe produktu.

 

Rozpočet

     Všetky firmy, ktoré majú vlastnú reklamu, musia vyriešiť jednu z najťažších otázok – koľko peňazí je potrebných na reklamu a procesy s ňou súvisiace? Preto je potrebné zostaviť si rozpočet na reklamu.

 

Pri zostavovaní rozpočtu treba podľa Kitu (Kita J., 2000, str. 296 ) vziať do úvahy nasledujúce faktory:

• Štádium životného cyklu výrobku

Pri uvedení nového výrobku na trhu je potrebný vyšší rozpočet, pretože firma potrebuje získať povedomie a náklonnosť spotrebiteľov.

• Podiel na trhu

Ak má produkt vysoký podiel na trhu, potrebuje aj viac reklamy, preto je potrebné počítať s vyšším rozpočtom.

• Konkurencia a presýtenosť reklamy

Ak na trhu pôsobí veľa konkurentov, je potrebné veľa investovať do reklamy.

• Frekvencia reklamy

Vysoké náklady predstavuje aj opakovanie reklamy, ktoré je potrebné pre uvedenie produktu do pamäti zákazníka.

• Diferenciácia produktu

Aby sa produkt líšil od ostatných, je potrebné ho zviditeľniť na trhu.

Prostriedky reklamnej komunikácie

     Rozsah prostriedkov reklamnej komunikácie je veľmi široký a pri použití sa zohľadňuje ich vhodnosť pre sprostredkovanie správy cieľovému publiku.

Inzerát je jedným z najpoužívanejších prostriedkov. Charakterizujeme ho ako oznámenie v tlači, spojené s ilustráciou. Má veľkú presvedčovaciu schopnosť a denne sa s ním stretávame v novinách, týždenníkoch, časopisoch a rôznych publikáciách. Existujú tiež samostatné inzertné noviny ako napr. Avízo, Elefant a pod.

Leták – jeho účelom je informovať spotrebiteľa o reklamovanom tovare či službe. Je to jednostranová tlačovina spravidla formátu A5. Rozosielanie letákov sa uskutočňuje napr. rozdávaním na ulici, vkladaním do novín a časopisov, vyložením na pulty v predajni, vhadzovaním do poštových schránok a pod. Text letáku má byť jasný, zrozumiteľný a zaujímavý.

Prospekt obsahuje viac informácií ako leták. Môže byť jeden, alebo viac listov s podrobnejším opisom produktov. Nie je určený na masové rozdávanie, ale posiela sa len skutočným záujemcom.

Je ale nákladnejší na spracovanie a výrobu.

Plagát je orientovaný širokej verejnosti. Nielenže upútava pozornosť, ale aj vyvoláva záujem okoloidúcich svojím oznamom. Ilustráciu dopĺňa krátky, ale výstižný text.

Plagát je vhodný pre tovar dennej spotreby, ale hlavne pre značkový tovar, aby sa značka vryla do pamäti.

Pútač je obdoba plagátu a iným zámerom použitia. Stretávame sa s ním vo výkladných skriniach, na stenách predajní a pred vchodom.

Televízny šot zahŕňa pôsobenie prostredníctvom obrazu, zvuku a pohybu. Pri rozhodovaní sa berie do úvahy ponúkaný produkt a náklady.

Rozhlasová reklama oslovuje poslucháčov doma aj v práci. Nevýhodou je vnímanie iba sluchom, preto sa kladie dôraz na dobrý text, zvukové efekty a hudobné podfarbenie.

 

Medzi ďalšie reklamné prostriedky patria: brožúrky, katalógy a cenníky, nálepky, svetelná reklama, reklama v kinách, na dopravných prostriedkoch a iné.

 

Hodnotenie reklamnej komunikácie

     Kita (Kita J., 2000, str. 300) sa zaoberal aj hodnotením reklamnej komunikácie. Reklamný program si vyžaduje pravidelné hodnotenie z hľadiska komunikačného a predajného efektu. Meraním komunikačného efektu zisťujeme, či reklama úspešne odovzdala komunikačné posolstvo, či bolo správne pochopené, či zasiahlo správnu cieľovú skupinu. Ako metóda sa používa testovanie formou kvalitatívneho výskumu (štruktúrované, skupinové rozhovory a pod.) a experimentálnych techník. Predajný efekt je merateľný ťažšie, pretože predaj ovplyvňuje veľa faktorov, ako napríklad cena, dostupnosť, nákupná situácia a pod. K základným zdrojom informácií patrí sledovanie predaja v maloobchodnej sieti, odozva na reklamu s kupónom, evidencia predaja a podobne.

 

 

Podpora predaja

     Podpora predaja sa skladá z krátkodobých podnetov zameraných na stimulovanie nákupu alebo predaja produktov a služieb. Patria sem rôzne nástroje a metódy, ktoré rozlišujeme na:

• Nástroje zamerané na spotrebiteľa – vzorky, kupóny, rabaty apod.

• Motivujúce subjekty distribučných kanálov, predovšetkým veľkoobchodníkov       a maloobchodníkov – odmeny, tovar poskytnutý zdarma apod.

Orientujúce sa na obchodný personál – bonusy, súťaže apod.

 

Ciele a nástroje podpory predaja

     Jeden z hlavných cieľov, ktoré vo svojej literatúre definoval Kita (Kita J., 2000, str.301) je motivovanie spotrebiteľov, aby vyskúšali nový produkt, aby odlákali spotrebiteľov od konkurencie, aby vyvolali, alebo udržali záujem spotrebiteľa.

Medzi ciele podpory predaja orientujúce sa na obchodný personál patria získanie väčšej ochoty a záujmu predajcov o predaj produktov, alebo motivácia na získavanie nových objednávok.

 

Medzi najpoužívanejšie nástroje podpory predaja podľa Foreta (Foret M., 1997, str.194) patria vzorky.

     Rozdávanie vzoriek zahŕňa procedúru, pri ktorej sa spotrebiteľovi poskytne určitá kvantita výrobku bezplatne ako stimul na vyskúšanie. Je to efektívny spôsob, ako dosiahnuť, aby spotrebiteľ produkt vyskúšal. Tento spôsob komunikácie má však veľkú nevýhodu a to vysokú nákladnosť.

Dôležité je určiť si metódy rozosielania a to nielen z hľadiska nákladov, ale aj z hľadiska ovplyvňovania typu spotrebiteľov, ktorí ich dostanú.

Spôsoby distribuovania vzoriek: doručenie do domácnosti, zasielanie poštou, odovzdávanie v predajni, umiestnenie v časopisoch apod.

 

K ďalším nástrojom podpory predaja, ktoré podrobnejšie popísal Foret (Foret M., 1997, str.195) patria:

Kupóny – sú dobropisy, ktoré umožňujú spotrebiteľovi nákup so zľavou. Uplatňujú sa pre všetky produktové kategórie. Priemerná hodnota kupónovej zľavy sa postupne zvyšuje či už v hodnotovom alebo percentuálnom vyjadrení. Dôvodom je skutočnosť, že spotrebiteľ zvažuje veľkosť získanej výhody  a vynaloženú námahu. Ak ide o výrobok, ktorý nepozná, stimulačná hodnota má byť vyššia.

Kupóny sa môžu posielať poštou, môžu byť súčasťou iných výrobkov alebo inzerátu. Najnovší trend je rozsev kupónov prostredníctvom automatov, elektronických pokladníc, či osobných distribútorov.

Prémie – je produkt, ponúkaný zadarmo, alebo za nízke ceny ako podnet na nákup určitých produktov. Môžu byť zabalené vo vnútri, alebo pripevnené na výrobku zvonku. Prémie sa niekedy zasielajú aj poštou tým spotrebiteľom, ktorí zašlú potvrdenie o kúpe, napr. záložku, časť obalu a podobne.

Odmeny za vernosť – poskytujú sa v hotovosti alebo v inej forme za pravidelné využívanie výrobkov a služieb určitej firme. Sú to napríklad obchodné známky, ktoré spotrebiteľ získava pri nákupoch od určitého obchodníka a môže ich vymeniť za tovar v predajni, alebo vybrať si z ponuky zásielkového katalógu.

Súťaže a výherné lotérie – dávajú spotrebiteľovi možnosť vyhrať v hotovosti tovar, alebo výlet za pomoci šťastia alebo pomocou vynaloženia vlastného úsilia. Tento typ podpory predaja vyvoláva u spotrebiteľa pocit vzrušenia, očakávania, radosti, uznania či slávy.

Súťaže obsahujú stimul k nákupu, často je potrebné potvrdenie o kúpe, ktorú možno získať u obchodníka či vystrihnutím z inzerátu.

Pri výhre v lotérií sa po zakúpení žrebu môže vyhrať okamžite.

Inou formou sú hry, pri ktorých sa výherca určuje žrebovaním. Vyžaduje sa, aby účastník zaslal svoje meno na predpísanom tlačive s vlastným podpisom.

Veľtrhy, výstavy a prezentácie – umožňujú predviesť, prípadne aj predávať prevažne nové produkty zákazníkom či verejnosti rovnako, ako konfrontovať svoju ponuku s ponukou konkurencie.

 Osobný predaj

     Mnohé firmy využívajú v rámci marketingovej komunikácie metódu osobného predaja. Robia tak hlavne pri ponuke produktov, ktoré si vyžadujú odborné vysvetlenie a radu. Vďaka svojmu bezprostrednému osobnému pôsobeniu je schopný oveľa účinnejšie ako bežná reklama presvedčiť zákazníka o prednostiach produktov a ovplyvniť ho pri rozhodovaní o kúpe.

     Osobný predaj podľa Kitu (Kita J., 2000, str. 307) je proces podpory a presvedčenia perspektívnych zákazníkov prostredníctvom ústnej prezentácie tovaru s cieľom predaja.

     Osobný predaj je typický pre niektoré druhy tovarov dlhodobej spotreby a služieb. Veľmi rozšírený je pri predaji medzi výrobcami (B-T-B: business-to-business), kde každý produkt je jedinečným komplexom, ktorý vyniká na základe špeciálnych požiadaviek zákazníka.

 Proces osobného predaja možno zobraziť prostredníctvom niekoľkých krokov

Vyhľadávanie a hodnotenie nových zákazníkov. Prvým krokom procesu je identifikácia a klasifikácia zákazníka a prehodnotenie nájdených zákazníkov, s ktorými chce firma nadviazať kontakt.

Predpríprava. Predstavuje ju návšteva zákazníka s cieľom zistiť o zákazníkovi čo najviac informácií a premyslieť si následnú stratégiu.

Nadviazanie obchodného kontaktu. Je potrebné dohodnúť termín návštevy a pripraviť priebeh rozhovoru.

Prezentácia a demonštrácia produktov. Je to oboznámenie zákazníka s históriou firmy a  s produktmi. Využíva sa demonštrácia vzoriek, modelov, prospektov a iných pomôcok.

Prekonávanie námietok. V priebehu prezentácie má zákazník mnoho námietok o cene, kvalite apod. Preto je potrebné námietky prekonať, prípadne ich obrátiť na výhody ponuky.

Uzavretie kúpy. Je jedna z posledných fáz procesu osobného predaja a zahŕňa prehodnotenie podmienok a podpísanie zmluvy

Úlohy po predaji. Uzavretie zmluvy nie je konečná fáza procesu osobného predaja. Záujmom firmy je hlavne spokojnosť zákazníka a pokračovanie obchodných vzťahov.

 

 

Public relations

     Firma sa musí správať pozitívne nielen k zákazníkom, dodávateľom, dealerom, ale aj k širokej verejnosti. Verejnosť môže pri realizácií cieľov firmy napomáhať, ale aj prekážať. Takto definoval PR Smith (Smith P., 2000, str. 321) vo svojej publikácií Moderný marketing.

Mnohé firmy preto prijímajú konkrétne opatrenia, ktoré majú regulovať dobré vzťahy s rozhodujúcou časťou verejnosti a to formou tvorby samostatných oddelení public relations, ktoré monitoruje postoje verejnosti k firme a podáva tieto informácie ostatným zložkám firmy.

 

Spôsoby public relations:

V rámci PR sa uplatňujú rôzne spôsoby:

Aktívna publicita v podobe tlačových správ, tlačových besied, konferencií, interview zameraných  na vyzdvihnutie osoby, výrobku alebo služby.

Výrobková publicita predstavuje oboznámenie so zvláštnymi produktmi.

Podniková komunikácia je zameraná na vytváranie externých a interných komunikačných vzťahov. Je to spôsob PR zameraný nie na konkrétny produkt, ale na firmu ako celok.

Organizovanie udalostí ako sú predvádzanie nových produktov, oslavy výročí založenia podniku, udelenie významného ocenenia, oslavy konca a začiatku nového roku a iné.

Lobizmus predstavuje zastupovanie záujmov – vyjednávanie so zástupcami zákonodarných orgánov a vládnymi činiteľmi, aby podporovali návrhy zákonov a nariadení.

Sponzoring je charakterizovaný ako proces plánovania, organizácie, realizácie a kontroly takých aktivít, ktorými sa poskytujú peňažné alebo vecné prostriedky jednotlivcom alebo organizáciám v snahe dosiahnuť tak splnenie podnikateľských zámerov. Sponzor má záujem dosiahnuť svoje komunikačné ciele využitím protislužieb od sponzorovaného subjektu, ktorému poskytol peniaze alebo iné veci.

Poradenstvo predstavuje poskytovanie poradenských služieb, ktoré sa týkajú verejných záležitostí, pozície firmy a jej imidžu.

Priamy marketing

     Priamy marketing popísal Kotler a Armstrong (Kotler P. a Armstrong G., 2004, str. 704) ako naviazanie priamych kontaktov so starostlivo vybranými zákazníkmi. Výhodou je možnosť okamžitej reakcie na ponuku zo strany zákazníka a možnosť budovania dlhodobých vzťahov so zákazníkom.

 

Formy priameho marketingu

     Najdôležitejšie formy priameho marketingu sú telefónny marketing (telemarketing), zásielkový predaj, katalógový predaj, teleshoping a iné. Pre lepšie pochopenie uvádzame nasledovné interpretácie.

Telemarketing predstavuje využitie telefónu pri priamom predaji zákazníkom. Je to v súčasnosti najdôležitejší nástroj, ktorý tvorí viac ako 38% všetkých výdajov na prostriedky priameho marketingu. Používa sa na trhu spotrebnom, aj na trhu priemyselnom.

Zásielkový predaj predstavuje rozosielanie ponúk, oznámení a ich položiek na určitú adresu. Je vhodný na individuálnu komunikáciu, pretože umožňuje presné zameranie na zákazníka, je osobný, pružný a je tu možné presne merať výsledky.

Katalógový predaj je forma priameho marketingu, ktorá využíva tlačené katalógy, video, či katalógy v elektronickej podobe a  zasiela ich vybraným zákazníkom, aby ich presvedčila o kúpe ponúkaných produktov.

Teleshoping využíva televízne vysielanie – reklamy v rámci špecializovaných relácií, informačné šoty a špeciálne televízne predajné kanály.